86i. Vnútorné bloky pri používaní pozitívnych prehlásení

Text připravila k publikování a vložila na web Marie Holoubková

Eva Michalechová

Mala som pocit, že duchovná komunikácia na tému praktizovania pozitívnych vyhlásení, ktorú som mala s Prírodou, by mohla byť nápomocná aj pre ďalších, ktorí možno tiež prežívajú v tejto oblasti nejaké vnútorné bloky. 

Duchovná komunikácia s Prírodou z 4.10.2019:
 

EM: Príroda, chcela by som ťa poprosiť o informácie ohľadom pravidelného písania si pozitívnych vyhlásení na papier, ako mi bolo odporučené. Mám z toho stále zmiešané pocity, pretože opakované písanie a hovorenie si určitých vyhlásení mi príde zvláštne až divné, napriek tomu, že sa to v rámci práce na sebe u ľudí na NDC teraz odporúča a robí. Príde mi to, akoby som samú seba chcela nasilu presvedčiť o niečom, čo nie je pravda, alebo že si chcem falošne niečo nahovoriť.
Preto Ťa, Príroda, prosím o pomocnú ruku, aby som to správne pochopila a mohla sa zbaviť nežiadúceho bloku. Ďakujem Ti.
 

Zažité hranice a postoj bytosti voči sebe samej

Príroda: „Tento problém vyplýva z určitého postoja a nastavenia bytosti voči samej sebe. Ktorý voči samej sebe zaujíma, má ho zažitý a zracionalizovaný, a tým pádom sa ho drží. Niekedy až takpovediac ako kliešť, čo postupom času môže vytvárať blok a bariéru v prijímaní iných a nových užitočných informácií. Ten zažitý a zracionalizovaný postoj voči sebe je totiž pre tvoju bytosť bezpečný. Pozná ho, vie sa v ňom pohybovať, čo je z istého pohľadu praktické a bezpečné, ničím neohrozujúce.

Hranice domnelého bezpečia nás obmedzujú

Ale ako sama začínaš pociťovať, na druhej strane to začína byť obmedzujúce a blokujúce, keď sa snažíš posunúť sa ďalej. Bytosť sa snaží tieto hranice domnelého bezpečia naďalej umelo udržiavať, čo však nemá priaznivý vplyv na jej slobodný vývoj, rozlet a posun ďalej.

To, na čo tvoje pozitívne prehlásenia narážajú, sú práve tieto zažité hranice a postoj tvojej bytosti k samej sebe, na ktorý si zvykla. Má dojem, že takýmto spôsobom sa pozná a vie samú seba definovať. V skutočnosti je to ale klam. A tvoje pozitívne prehlásenia vníma trochu ako ohrozujúce, pretože sa takú, ako sa spomína v tých pozitívnych vyhláseniach, nepozná. Do istej miery je to prirodzená prvotná reakcia u každej bytosti.

Postupom času ale môže pochopiť, že jej to neškodí a neohrozuje ju to. Chce to však čas a istú trpezlivosť, pretože nie všetko sa jej dá prijať hneď naraz. Preto maj pri tom so sebou trpezlivosť a pochopenie.

Prepísanie toho, ako sa bytosť vníma a chápe

Pozitívne vyhlásenia slúžia na prepísanie toho, ako sa bytosť vníma a chápe. Doterajšia jej predstava je tvorená podnetmi zvonku, ktoré prichádzali z prostredia a okolia, v ktorom bytosť vyrastala a vznikla najmä z opakovaných slov a vyjadrení ľudí, ktorými bola bytosť v mladosti obklopená. Vedomie-rozum ich tak prijalo za vlastné a pravdivé.

Ako však vieš, tieto vyjadrenia len málokedy majú objektívnu výpovednú hodnotu. V skutočnosti sú len oklieštenou formou celej výpovednej hodnoty výroku, ktorú mal človek v skutočnosti na mysli. A z toho potom vyplývajú nedorozumenia, nesprávna interpretácia a nesprávne pochopenie. Preto na základe týchto niekdajších vyjadrení človek nemôže seba samého hodnotiť a vyvodzovať si z nich o sebe obraz. V mladosti sa však tomu nedá zabrániť, a preto v dospelosti nastáva čas tieto hodnoty prepísať, preformulovať.
Treba ale pochopiť, že toto odvodzovanie vlastnej sebahodnoty je uložené v nevedomej úrovni, preto si človek nemusí uvedomovať, že ho tieto informácie z mladosti ovplyvňujú a niektoré obmedzenia pôsobia odtiaľ.

Ako pomôcka na preformulovanie a prepísanie pôvodných sebahodnôt slúžia práve pozitívne vyhlásenia alebo formulácie, čím sa do podvedomia človeka začnú dostávať iné, nové informácie. A podobne, ako to bolo v mladosti, ich pravidelným opakovaním sa tieto nové informácie vo vedomí a podvedomí usádzajú a utvrdzujú.

Prevzatie svojho vývoja do vlastných rúk

Čiže je to obdobný mechanizmus ako v mladosti. Avšak s tým rozdielom, že v dospelosti si ich človek potrebuje hovoriť sám, nemôže to kvôli nepriaznivým vplyvom nechávať na okolie. Potrebuje túto záležitosť prevziať do vlastných rúk, ujať sa jej sám a pracovať na nej.

Takže z pohľadu NDC, nového vývoja, je to prostriedok a nástroj práce na sebe, na svojej bytosti, kedy človek musí a potrebuje prevziať zodpovednosť za svoj vývoj a vývoj svojej bytosti do vlastných rúk a neprenechávať ho tak v rukách tých, ktorý ho v období jeho mladosti formovali.

Nedovoliť vplyvom z minulosti viac formovať moju cestu

A z tohto pohľadu je to cenný nástroj, ktorý pomáha človeku-bytosti meniť veci a svoj život správnym smerom. Je to prevzatie svojho vývoja do vlastných rúk, kedy človek sám určuje smer a vývoj, ktorým chce ísť a kráčať. A nedovoliť vplyvom z minulosti viac zasahovať a formovať túto cestu. Ale prepísať túto pôvodnú hodnotu a definíciu, kým človek chce byť a kým sa chce stať.

Dostať do svojho povedomia nové informácie

Človek-bytosť potrebuje do svojho povedomia dostať nové informácie, ktoré tam predtým neboli a chýbali. A bytosť tak nemohla rozšíriť svoj potenciál, nemusela mať o ňom vedomie -  o tom, čo všetko je možné a kým môže byť, kým sa môže stať. Že to, ako sa vníma a za čo sa považuje nie je a nemusí byť nemenné, ako sa na prvý pohľad javí.
 

Rozšíriť svoj potenciál

Takže v tom tkvie sila pozitívnych vyhlásení a formulácií. Ide o sprostredkovanie prospešných informácií pre bytosť a jej vedomie, čo všetko dokáže a čoho všetkého pozitívneho je schopná a aký má potenciál.
Preto svoju bytosť o toto poznanie a uvedomenie neoberaj a umožni jej tak plný rozkvet.“

EM: Ďakujem Ti, Príroda, za vysvetlenie a objasnenie užitočnosti pozitívnych vyhlásení. Som Ti vďačná, že si mi to pomohla pochopiť, vážim si to.

Ten blok sa týkal hlavne pravidelného praktizovania pozitívnych vyhlásení, ale po tejto komunikácii s Prírodou je to oveľa lepšie. Každý deň sa im snažím venovať aspoň 2x denne zapisovaním si ich do zošita. A postupne si podľa intuície pridávam ďalšie.

Jiří Novák

Do pozitivního prohlášení zapojit celou svou bytost, emoce
 

Tvorba pozitivních prohlášení je velmi zásadní pozitivní pomůckou pro každého člověka na cestě postupné změny své vlastní bytosti. Pokud to ovšem dělá správně. A pokud do pozitivního prohlášení zapojí celou svou bytost. Protože jde o to, aby se pozitivní prohlášení nestalo pouhou nefunkční proklamací. 

Uvedu příklad:
Člověk si říká a případně i zapisuje pozitivní prohlášení: Den za dnem jsem stále více samostatný. A v pozadí při takovém prohlášení mu jde myšlenka: Stejně to nedokážu, pořád budu na někom závislý, sám nejsem schopen se vzchopit. Jsou mu tak v pozadí skryté myšlenky a postoje, které účinek pozitivního prohlášení účinně neutralizují, negují. Pozitivní prohlášení pak bude nefunkční a bude pouze formálním krokem.

Při používání pozitivního prohlášení je naprosto zásadní, aby celá bytost, nejen hlasivky, ale i vědomí, hmotné tělo, aby to vše stálo jednoznačně za tímto prohlášením. A považovalo jej za pravdivé.
Což se pozná třeba určitým sjednocením, pozitivním nasměrováním energií v těle. Bez jakékoliv stopy pochybností, strachu, nejistoty, že by se to nemuselo splnit. Člověk může mít z toho až „husí kůži“, nebo jak říkají na Slovensku „zimomriavky“, což vyjadřuje, naznačuje, že v jeho těle i mysli něco silně pozitivního probíhá apod.

Důležité je dát do toho pozitivní emoce, přesvědčení, že to tak má být, že to tak je správné. Že se to tak děje a že to tak bude.

Doporučuji soustředit se plně na všechny tyto okolnosti. Aby se pozitivní prohlášení nestala pouhou formální proklamací, která stejně k žádné změně nepovede.
 

O tom, na co si dát při formulování pozitivních prohlášení pozor, kdy je nepoužívat, bylo podrobně pojednáno, včetně příkladů vhodných a nevhodných prohlášení, v článcích:  86D. Pozitivní myšlení a prohlášení I a  86E. Pozitivní myšlení a prohlášení II