Z28. Prírodný park Baba

K publikování připravila a na web vložila Marie Mejdrová.
Text ve slovenštině nebyl pravopisně opravován.

Na výlety do okolia Brna chodievame s rodinou pravidelne, často aj s ďalšími známymi. Toto rozprávanie som pôvodne napísala len pre nich, a tiež preto, že to, čo som tam zažila, mi pripadalo tak zaujímavé, že to stálo za zaznamenanie.                   

Výlet 19. 4. 2015

Plánovali sme s manželom v tento deň prejsť dlhšiu trasu, okolo tridsať kilometrov. Asi aj preto sa nakoniec ku nám nikto ďalší nepridal.

Vstávanie

Ráno pred výletom som vôbec nemusela žiadať o energie, ktoré by mi pomohli zobudiť sa a vstať, ako to niekedy robím. Vyzeralo to, že energie ten výlet výrazne podporujú a začali silne prúdiť a preberať ma samé od seba. Večer som ešte trochu váhala, či mám ísť, bola som uťahaná a prechladnutá zo sobotného výletu, kde veľmi fúkalo, ale ráno mi bolo jasné, že ísť mám.

Vlak

Vo vlaku neďaleko od nás spala nejaká dvojica ľudí. Potom prišli policajti a vyhodili ich z vlaku. Cestou som skúsila komunikovať s Osobnou Karmou. Povedala mi niečo aj k výletu. Prevapilo ma, ako sa pri tom “rozrečnila” a tiež to, že používala sebaisto budúci čas, až ma to ťahalo namiesto “bude” napísať “môže byť”, lebo sa mi to nezdalo, kde že berie tú istotu.

Osobná Karma: „... Dnešný výlet tomu tiež pomôže, bude celkovo prospešný pre teba, dôjde k akémusi intenzívnejšiemu prečisteniu, za pomoci Prírody, pobytu na vzduchu spojeného s chôdzou. Uvidíš sama. Nevzdávaj sa pri objavení prekážky. Prekonaj ju a pokračuj. Bude to trochu skúška vôle. Tak na sebe pracuj a nevzdávaj to hneď. Máš pred sebou ďalší kus cesty, pripravený dnes, čo môžeš prejsť. Čaká na teba, je to výzva a možnosť posunúť sa o ďalší kus vpred.”

Omice

Videli sme z cesty aj niektoré miesta, kadiaľ sme išli aj s ďalšími ľuďmi na výlete v zime. Pohľad na Omice:

Údolie Augšperského potoka

V mieste, kde sa do seba vlievajú dve vetve toho potoka, rastie veľký dub. To miesto so stromom mi pripadalo energeticky významné. Keď sme to miesto prešli, ešte som sa otočila a pomyslela si k tomu stromu, že tiež asi má na sebe niečo temné. A tým sa hneď spustilo liečenie, ucítila som zrazu silné prúdenie energií, a ako z neho niečo začalo odchádzať.

Lipový vrch

Najvyššie položené miesto na našej ceste. Tu sme si naplánovali prestávku na jedlo. Nič som tam veľmi nevnímala, zlé ani dobré. Len nás vyrušila skupina jazdcov na hlučných motorkách, ktorí sa prehnali po lesnej ceste vedúcej popri vrchole.

Brnenská priehrada

Kus cesty sme išli popri nej, až ku jej najsevernejšiemu koncu. Bolo tam pekne, míňali sme cestou celé záhony jarných lesných kvietkov. Vyfotili sme na nej labuť.

Tri kríže

Nepríjemný úsek cesty. Ide sa od studničky strmým kopcom popri akýchsi bielych náboženských pomníčkoch, potom je tam miesto s tromi veľkými krížmi a dookola rastú v polkruhu stromy. Tu zase niečo vnímal manžel, čosi temné, trochu sa to asi čistilo ako sme prechádzali okolo. Ale nezastavovali sme sa tam.

Babí Lom

Kus ďalej zhora bol výhľad na Babí lom v diaľke. Od posledného výletu na Babí lom, keď nás tam išlo veľa, tak vždy, keď ho vidím, zdá sa mi, že miesto s rozhľadňou svieti, vyžaruje do okolia svetelné energie. Pripomína mi maják. Pomáha mi to, keď mi je ťažko. (Keď sme raz išli autom okolo a mne bolo práve v ten deň veľmi zle, tak pri pohľade na to miesto som ucítila prúdenie príjemných energií a na chvíľu mi bolo dobre.)

Pri schádzaní prudkým svahom ma začal bolieť palec na nohe. Ošetrili sme ho, a potom sme sa rozhodli, že dôjdeme do Jinačovíc a tam sa uvidí, či ešte budem môcť pokračovať.

Jinačovice

Zašli sme tam do bistra. Veľký výber nemali, ja som si nevybrala nič. Skúšala som sa pýtať Prírody, či s tým palcom mám pokračovať. Vychádzalo mi, že áno, spomenula som si aj na tú rannú komunikáciu a bolo to jasné, treba pokračovať. Do Českej to bolo cez kopec už len zhruba päť kilometrov, prešli sme už skoro tridsať.

Prírodný park Baba

Sotva sme vykročili ďalej a začali stúpať do kopca, začala som cítiť hlad, únavu. Zašlo slnko za mrak, dovtedy celú cestu svietilo a bolo mi príjemne. Teraz som si všimla, že zrazu nemám vôbec dobrú náladu, ani veľmi chuť pokračovať. Mali sme ešte so sebou v zásobe nejaké jedlo so silnými čistými energiami. Zobrala som si z toho niečo do ruky na zjedenie cestou a išla ďalej, také krízy sú na dlhších trasách bežné. Ale keď sme prichádzali ku okraju lesa nad Jinačovicami, kde začína prírodný park Baba, zdalo sa mi, že mi je stále horšie, veľmi slabo a povedala som to aj manželovi. Ale stále som dúfala, že do tej Českej nejako dôjdem, že to je asi od hladu, a že teraz som niečo zjedla a zlepší sa to. Ale potom, ako sme išli lesom popri golfovom ihrisku, už mi bolo tak slabo a mdlo, že som sa musela premáhať, aby som sa tam nezvalila na zem. Mala som ale pocit, že potom by som už nevstala a musela tam zostať, tak som sa to snažila prekonať. Manžel sa tváril, že mi veľmi neverí, že som na tom až tak zle. Vtedy sa za nami nečakane na tej lesnej ceste objavilo auto, veľká čierna toyota. Napadlo ma, že ju stopneme a možno ma odvezú kus cesty. Ale manželovi sa to vôbec nezdalo, nevedel to stále pochopiť, že nevládzem ísť ďalej. Až potom, z jeho reakcií, mi začalo pomaly dochádzať, že to nemôže byť len bežná únava a hlad. Niečo mi škodí, je to nejaký temný útok. Toto už sa videlo aj manželovi.

Potom sme konečne obidvaja začali liečbu. Mne sa hneď začalo uľavovať a manžel ucítil, že to škodenie začalo teraz pôsobiť aj na neho. Ale jeho to nijako výrazne neoslabovalo. Išli sme pomaličky ďalej a držali sa za ruky. Svetelné energie stále prúdili a ako sme stúpali, tak sa pomaly zosilňovali a nám sa išlo stále lepšie. Nezastavovali sme sa, mala som pocit, že to, že ideme, že stúpame do kopca, pomáha aj tomu duchovnému stúpaniu, zosilňuje tú liečbu.

A došla mi potom ešte jedna vec – že sa s manželom dobre dopĺňame. On niektoré veci vníma, na rozdiel odo mňa, len slabo, ale to je práve výhoda pri takýchto situáciách. Keby sme mali obidvaja rovnaké vnímanie, tak by sme tam omdlievali dvaja a nemal by nám kto pomôcť. Takto mi bol manžel veľkou oporou a jeho liečenie mi veľmi silne pomohlo. (A nie len vtedy, stalo sa to už viackrát, v podobných situáciách.)

Na hrebeni sme sa zastavili a dlhšie stáli. Všimla som si, že už zase začalo svietiť slnko. Pomedzi sviežo zelené stromy, ktoré rástli na západ od nás. Spojila sa sila Slnka a jarnej Prírody, energie, ktoré nami teraz prúdili, boli veľmi intenzívne, silné, krásne, neviem aký vhodný prívlastok použiť. Bolo jasné, že sa čistí niečo veľké. Až teraz som bola schopná odhadnúť, o čo ide – pripadalo mi, že to išlo z tej strany, kde bol porast “temnejší” a tým smerom ležal aj vrchol Veľkej Baby. My sme boli teraz už vlastne na jeho území, aj keď nie celkom pod ním. A celý ten vrchol a jeho okolie bolo čímsi zatemnené a teraz sa čistilo. Dlhšie sme tam stáli, chodili mi silné návaly očistných a radostných energií, podobne to vnímal aj manžel. Potom sa objavil nejaký cyklista. Mali sme pocit, že už môžeme pokračovať.

Začali sme schádzať dole na druhú stranu. Energie stále silne prúdili. Teraz som mala zrazu toľko síl, že sa mi až chcelo bežať. Skúšala som sa za chôdze pýtať Prírody, čo sa vlastne čistí, a dostala som odpoveď a vidinu, že to bola akási nehmotná obluda s chápadlami, rozlezená po vrchole a okolí Veľkej Baby. Že ju to rozsekalo na kusy, ale tie tam ešte sú a žijú vlastným životom... Čistenie pokračovalo a postupne slablo, ale vnímali sme to ešte aj v Českej, keď sme chvíľu čakali na vlak. A naše pocity boli ako po veľkom víťazstve.

Komunikácia s Prírodou k tomuto výletu:

VR: Príroda, prosím o tvoj opis, komentár k tomu, čo sa dialo v nedeľu po ceste z Jinačovic do Českej. Čo tam škodilo a ako to skončilo. (22. 4. 2015 doma)

Príroda: „Boli to temné vplyvy toho, čo ovládalo Veľkú Babu – celú tú oblasť, okolie vrchola aj okolité úbočia. Keď ste stúpali z Jinačovic, dostali ste sa do jej vplyvu – akejsi obrovskej temnej obludy, ktorá si nárokovala tie miesta ako svoje územie a nechcela vás tam pustiť – boli ste pre ňu hrozbou. Dosť silní na to, aby ste si s ňou poradili.

Čo sa aj stalo. Napojili ste sa na dostatočne vysoké svetelné energie a vaším prostredníctvom mohla byť táto obluda energiami Spojených Síl Svetla rozsekaná na menšie časti. Táto akcia bola očakávaná – plánovaná dopredu, bolo potrebné, aby ste boli čo najlepšie vyladení, čomu pomáhali aj tie energie Slnka a Prírody, ktoré ku vám silne prúdili už od začiatku výletu. Celou cestou, ako ste išli, vás postupne pomáhali vylaďovať na potrebnú úroveň. Tým, že si niečo očakávala, bola si na to pripravená, si tomu tiež pomáhala.

Čistenie toho územia pokračovalo aj po vašom odchode, situácia sa ešte celkom nestabilizovala. Je treba zbaviť toto územie aj posledných temných zvyškov, aby mohla byť aj Veľká Baba čistá tak, aby mohla šíriť čisté svetelné energia aj do okolia. Zatiaľ sa ešte len spamätáva. Ale je to na dobrej ceste. Pokračujte v návštevách toho miesta, vrchola aj jeho okolia, v najbližšej dobe. Tým tomu pomôžete.”

Dodatok

Doplnila by som k tomu ešte myšlienky, ktoré ma napadli už dávnejšie. Keď ideme spolu s manželom na dlhý výlet, nastávajú podobné situácie ako na spoločnej duchovnej ceste nás dvoch.

Na tomto výlete sa to znova zopakovalo. Skoro celú cestu som bola kúsok napred, on mal rôzne drobné problémy a vyzeralo to, že ma zdržuje, že bez neho by som postupovala rýchlejšie. Keby sme sa ale rozdelili, a išiel by každý ďalej sám, svojim tempom, tak ja by som niekde na území Baby skončila, nebola sama schopná pokračovať. Musela by som čakať na neho, alebo by som sa skúsila vrátiť do Jinačovic na autobus. Do Českej by som sa sama nedostala.

To sme zistili hneď na začiatku nášho vzťahu - každý máme svoje tempo, ale spolu sa nám ide lepšie. Od začiatku sme spolu veľa chodili na dlhé výlety.

Výlet 25. 4. 2015

Z predvýletových duchovných komunikácií mi vychádzalo, že nemáme ísť na vrchol Veľkej Baby, ale niekde do okolia. Smerovalo ma to ku náučnej trase v južnej časti parku Baba. Mali tam byť podľa mapy aj nejaké studničky. Tam sme sa aj vypravili. Na tento výlet s nami išli aj ďalší štyria ľudia na NDC, z toho dve deti.

Prameň Medláneckého potoka

Zarastené, neprístupné miesto, manžel odtiaľ vyplašil srnku, keď chcel ísť bližšie.

Studničky Hubertka a V Perglu

Tu sme sa chvíľu zdržali, ale bolo nám tam dosť nepríjemne. Na strome visel obraz sv.Huberta s temným vyžarovaním. Voda z jednej zo studničiek pretekala do nádržky ohraničenej kamenným kruhom (z jednej mojej dávnejšej komunikácie mi vyšlo, že to je mágia).

Aj ďalší výstup na hrebeň bol pre viacerých z nás ťažký.

Rázcestie na hrebeni

Aj tam visel nejaký podobný, nepríjemne pôsobiaci obraz. Sadli sme si na lavičky kúsok ďalej. Stále mi nebolo celkom dobre, ťahalo ma to po hrebeni vľavo. Išla som po ceste až ku neďalekému vrcholu. Tam som sa zastavila, bolo tam príjemne, ale stále ma bolela hlava. Pýtala som sa Prírody, čo mám robiť - či mám odbočiť z cesty a dôjsť až na vrchol, kam ma to stále ťahalo. Dostala som odpoveď, že sa mám teraz vrátiť ku ostatným, a keď sa najeme a trochu oddýchneme, máme tam ísť všetci spolu.

Ostatní s tým súhlasili, že budeme pokračovať smerom tam, a nie ku Veľkej Babe.

Bosně

Prišli sme všetci až na vrchol, ktorý je kúsok nad cestou. Našli sme tam jamu plnú suchého lístia a v nej pár prázdných fliaš a ďalšie podobné predmety. Rástol v nej aj zvláštny ker, či malý strom, s malými zelenými listami, ktorý sme nepoznali. Na tom mieste boli silné energie. Trochu iné, než aké vnímam na čistých miestach v prírode, ale zdali sa mi tiež čisté. Pripadalo mi, že prúdia z tej jamy smerom dohora.

Išla som so zošitom kúsok ďalej, priamo na tom mieste ma to trochu rušilo, a pýtala sa na to Prírody.

VR: Príroda, čo je to za miesto? Máme tu niečo urobiť? Ísť ďalej?

Príroda: „Tu sú čisté prírodné energie. To miesto, tá jama, je tiež akýsi výver, zdroj čistých energií. Nie je ale ešte celkom čistý, v poriadku. Niečo ako studňa. Nemusíte ju čistiť hmotne – zbierať odpadky. Zamerajte sa radšej na energetickú pomoc, ktorú to miesto potrebuje. Vašim pobytom tu ho čistíte. Môžete to urobiť aj vedome – požiadať o očistu toho miesta. Očista by pomohla.”

To sme potom aj robili, asi všetci sme pri tom vnímali očistné energie. Bolo to ale pre mňa porovnateľne slabšie, než to čistenie minulý týždeň.

Potom sme sa rozhodli, že pôjdeme ďalej po náučnej ceste, išli sme aj ponad letisko, tam bol pekný výhľad smerom na okolie priehrady a v diaľke bolo dobre vidno aj Lipový vrch.

Medlánecké kopce

Na týchto miestach som ja nič nevnímala, ale ostatní mali nepríjemné pocity. Pokračovali sme hneď ďalej. Zišli sme dole na električku. Bola tam krásna lúčka plná púpav a sedmokrások.

Komunikácia s Prírodou k tomuto výletu:

VR: Príroda, aká je teraz situácia v prírodnom parku Baba? Zmenilo sa niečo po dnešnom výlete? (25.4.2015 doma)

Príroda:„Situácia sa už stabilizovala. Územie toho parku sa čistí teraz už samo, automaticky. Pomohli ste dnes uvoľniť, prečistiť akúsi jeho čakru, ktorou prúdia Zemské energie, a to je obrovský prínos. Energie ňou voľne prúdia už skoro naplno, blíži sa to 100%, čo umožní ďalšie samovoľné čistenie celej tej oblasti. Tá obluda toto predtým blokovala – sedela ako “žaba na prameni”. Jej posledné zvyšky sa teraz odplavujú a čistia. Samotný vrchol už tiež nie je temným miestom. Vaša ďalšia návšteva na tie miesta už teraz nie je nutná, to, čo ste spôsobili dnes a minule, pomohlo naštartovať ďalšie samovoľné čistenie. Môžete pokračovať v pomoci čistení ďalších miest v okolí Brna, je ich ešte dosť. Ďakujem vám všetkým za spoluprácu.”

VR: Príroda, a čo to bol za strom, ten v tej jame? Akú mal úlohu?

Príroda: „Ten bol dostatočne odolný, aby rástol v tej temnej špine, pod vplyvom temnej obludy, ktorá to miesto blokovala, upchávala svojim chápadlom. On sa jej snažil odolávať, aspoň čiastočne to tam čistil. Ja, Príroda, mám veľa malých pomocníkov, mojou súčasťou sú aj takéto rastliny, čiastočne odolné voči temnu, snažiace sa svojim rastom pomáhať aj ostatným ho prekonať”

VR: Príroda, a ako je to s tým prameňom potoka a tou studničkou?

Príroda: „Tá je stále dosť temná, zatiaľ niet pomoci, chcelo by to aj hmotný zásah, na ktorý ale nemáte oprávnenie. Ale aj toto miesto ste čiastočne vyčistili, bolo dobre, že ste sa tam aspoň na chvíľu zdržali. Podobne aj hore to miesto s lavičkami, “U obrázku”. Sú to ale už len drobnosti, malé ostrovčeky na veľkej čistej ploche. Prameň toho potoka je čistý.”

VR: Ďakujem, Príroda, za tieto informácie.

VR: Centrálna Karma, je vhodné toto poslať ďalším ľuďom na NDC, s ktorými sa poznám a chodíme spolu na výlety?

Centrálna Karma: „Áno, sú to hodnotné informácie a aj ostatní z toho môžu mať úžitok. Je dobré sa podeliť o tieto poznatky aj s ďalšími známymi, možno ich to inšpiruje k ďalším výletom na miesta v okolí. Nie je to ale práca zo dňa na deň, je treba vynaložiť väčšie úsilie, aby tie výlety mali takéto dôsledky. Nestačí len ísť na výlet a hneď čistiť, treba opakované úsilie a prácu na svojom vyladení, schopnostiach, zlaďovanie sa s Prírodou - s jej konkrétnymi miestami a oblasťami. Tak ako tomu bolo aj v tomto prípade u vás.”